"Všetci raz odídete. Asi je na čase, aby som bola ja tá, ktorá odíde." Mary May
*
I want to feel my bones on you'r bones, baby!
*
*
Môj cover! Budem rada ak ma podporíte. Ďakujem.
*
•Vykúpať sa vo fontánE•
•Skočiť polonahá do vodY•
•Zažiť romániK•
•Bozk s dvoma naraZ•
•Vyzliecť sa s kamoškou do podprdy na frekventovanej ulicI•
•Výlet stopoM•
•Naučiť sa liezť po stromocH•
•Celodenný výlet po lúkach a lesocH•
•Ohadzovať sa blatoM•
•Sex on the beacH•
•Zložiť song o ganjI•
•Naučiť sa robiť fiňakY•
•Prespať u niekohO•
•Korčuľovať sa vo vršku z plavieK•
•Ležať na streche a sledovať hviezdY•
•Nakúpiť pifkO•
•Urobiť tylovú ssukňU•
•Opaľovať sa nahÁ•
•Koľčuľovať sa dlho do nocI•

Veža

6. března 2013 v 19:39 | Merry |  "Jednorázovky"
Ahojte. Niečo z tohto sa mi snívalo, ale nie je to také isté, ako toto. Len pár prvkov. Tak sa presuňme o pár rokov do zadu, kedy ešte existovali hradné dámy a hradný páni a ženy prirovnávali ku kozám a ku koňom. (Hrôza... -.-")


Veža

Zobudila som sa na chladnej zemi. Ruky som mala zviazané za sebou a bolela ma hlava. Pokúsola som sa sadnúť si. Mala som na sebe divné tmavozelené šaty. Boli dlhé s veľkým výstrihom po okrajoch lemované širokým, zeleným, vyšívaným pásom a mali dlhé ukávy. Bola som bosá. Obzrela som sa okolo seba. Sedela som na tmavej dlážke v nejakej malej izbičke. Bolo tu šero a z malého okrúhlého okienka sem prúdilo trocha svetla. Pokúsila som sa postaviť. Bolela ma noha. Rozoznávala som tvary. Bola to malá okrúhla miestnosť z vyšším stropom. Zrejme nejakávežička. Predomnou boli dvere. Podišla som k nim. Najprv som si chcela rozmotať ruky. Vôbec mi to nešlo. Prešla som teda päť metrovna druhú stranu k okienku a vykukla som cez malú medzierku. V tom som začula nejaké kroky. Boli rýchle. Počula som aj rynčanie brnenia. Otočila som sa k dverám. Niekto začal odomykať dvere. Otvoril ich. Bola to stráž. Dvaja muži. Jeden, ten vyšší prišiel ku mne a silno ma chytil svojimi paprčami.
"To bolí!" zastonala som, no on ma chytil ešte pevnejšie. Ťahal ma po dlhých chodbách. Mal rýchle kroky, takže som nestíhala. Chcela som si zapamätať cestu. ale nemala som šancu. Viedol ma po nejakom hrade po dlhých chodbách, zatáčal do mnohých uličiek, až mi z toho bolo zle.
Zastali sme pri veľkých dverách. Zaklopal na ne a povedal: "Pane už som tu". Po chvýľke sa ozval mužský hlas: "Vojdi." Muž čo ma držal otvoril dvere a vošiel tam so mnou. Uklonil sa a riekol: "Ak ma ešte budete potrebovať, zavolajte ma pane," otočil sa, zavrel dvere a odišiel. Poobzerala som sa po izbe. V izbe pri okne stál vysoký muž. Mal dlhé blonďavé vlasy asi tak po pás. Mal v nich pár malých vrkočov. Bol pekne stavaný. Bol mi otočený chrbtom a pozeral sa z okna. Izba bola zariadená prekrásne. Bol tu vysoký strop a prenádherný luster z krištálikov rôznych veľkostí. V strede izby, -teda ak sa to dá nazvať izbou- stála veľká posteľ z baldachýnom v zlatohnedej farbe. Boli tu kresielka a stolíky, knižnica, klavír, proste takmer všetko. Bola som tak omámena tou izbou, ani som si nevšimla, že ten chlap odrazu stál za mnou. Vystrašila som sa. Chytil ma zozadu za ruky. Srdce sa mi rozbúchalo o sto-šesť. Celá som ztŕpla. Rozviazal mi ruky. Odhrnul mi vlasy z krku, sklonil sa ku mne a vdýchol vôňu mojich vlasov. Odtiahla som sa. Pritiahol si ma späť a pobozkal ma na krk. Odtiahla som sa väčšmi.
"Daj mi po čom túžim," zašepkal a otočil si ma k sebe. Pozrela som mu do očí. Mal ich zelené. Odzbrojovali a topili. Sklonila som hlavu. Chytil mi bradu a nadvihol tvár, aby mi videl do očí. "Daj mi čo požadujem," zopakoval znova.
"Nie je nič, čo by som vám dobrovoľne dala. Iba ak by ste si to sám zobrali," povedala som ticho ale rozhodne.
Vzal ma na ruky. Urobil to tak svižne, až som sa cítila ako bábika. Hodil ma na posteľ a vyzliekol si košeľu. Kľakol si nadomňa. Rukami mi prešiel po hrudi. Začal mi trhať šaty z vrchu až k pupku. Miestá po ktorých prešiel svojími paprčami preistotu zažehnal aj bozkami. Bolo mi zle. Bozkával mi hrudník a ja som chcela, aby prestal. Začala som sa brániť. Odtláčala som ho od seba, no bolo to zbytočné. Bo, príliš silný a nepredvídateľný.
"Posím.. Nechajte ma... prosím,..." šepkala som. Pevne som zatvorila viečka. Zazu prestal. Cítila som jeho telo nad mojím. Otvorila som oči. Tvár mal nad mojou. Z očí mu sálalo teplo a túžba. Keď na mňa pozeral, akoby ma zhypnotizoval. Pohladil ma rukou po tvári. Myslela som, že prestal, ale on si to nerozmyslel. Pokračoval tam, kde skončil. Už som sa nebránila. Mala by som to zbytočné. Tak som len ticho ležala pod jeho nahým telom a po tvári mi stekali tiché slzy.
Ruky som od bolesti zabárala do perín a ticho som trpela.

...

Keď skončil, zvalil sa vedľa mňa. Po chvýľke pozrel na mňa. Na moju uslzenú tvár, na moje dodriapané šaty. Usmial sa a vo mne sa niečo rozbilo na tisíc kúskov. Cítila som sa ako stará handra. Nepotrebná. Špinavá. Dal mi dole aj tie kúsky šatstva a vzal ma na ruky. Vošiel do nejakých dverí. Bola to kúpeľňa. Postavil ma k dverám a zatvoril ich. Napúšťal vodu do vane. Chvýľu to trvalo. Hodil tam zopár mydielok. Znova ma vzal na ruky a vložil do vane. Bola som zmätená.Sadol si za mňa a jemne mi začal masírovať ramená a chrbticu. Mydlom prechádzal po všetkých záhyboch na mojom tele. Omyl mi vlasy. Potom sme len tak sedeli. Od únavy som pomaly zadriemala. Oprela som sa oňho. Neskôr vyšiel z vane. Vzel uterák a zabalil ma doňho. Opäť ma vzal na ruky a vložil ma do postele.
"Odteraz si moja," povedal s drzým úsmevom v tvári a ja som zaspala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natálie. Natálie. | Web | 6. března 2013 v 19:51 | Reagovat

Skvělé. A máš zajímavý blog. :)

2 Tajemná Temnota Tajemná Temnota | E-mail | Web | 10. března 2013 v 19:10 | Reagovat

No to bláho!
Tak to se mi fakt líbí!
Musím přiznat, že jsem se chvíli i bála. Něco mi to připomíná, ale nevím co.

3 Merry Merry | E-mail | Web | 11. března 2013 v 18:23 | Reagovat

[2]: Som rada, že sa páči ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
★  ★ ° ☾ ☆ ¸. ¸  ★  :.  . • ○ ° ★  .  * . .  ¸ .   °  ¸. * ● ¸ . ...somewhere   ° ☾ °  ¸. ● ¸ .  ★ ° :.  . • °   .  * :. . ¸ . ● ¸    ★  ★☾ °★ .     .  °☆  . ● ¸ .   ★ ° .  • ○ ° ★  .       * .  ☾ °  ¸. ...in this universe* ● ¸     ° ☾ °☆  . * ¸.   ★ ★ ° . .    . ☾ °☆  . * ● ¸ .   ★ ° :.  . • ○ °★  .  * .      .   °  . ● .    ° ☾ °☆  ¸.● .  ★  ★ ° ☾ ☆ ¸. ¸  ★  :.  . • ○ ° ★  .  * . .  ¸ .   °  ¸. * ● ¸ . ...no one   ° ☾ ★ ° . .    . ☾ °☆  . * ● ¸ .   ★ ° :.  . • ○ ° ★  .  * .      .   °  . ● .    ° ☾ °☆  ¸.● .  ★  ★ ° ☾ ☆ ¸. ¸  ★  :.  . • ○ ° ★  .  * . .  ¸ .   °  ¸. * ● ¸ .    ° ☾ °  ¸. ● ¸ .  ★ ° :.  . • °   .  * :. . ¸ . ● ¸    ★  ★☾ °★ .   ★ ° . .    . ☾ °☆  . * ● ¸ .   ★ ° :.  . • ○ ° ★  .  * .    ...gives a fuck   °  . ● .    ° ☾ °☆  ¸.● .  ★  ★ ° ☾ ☆ ¸. ¸  ★  :.  . • ○ ° ★  .  * . .  ¸ .   °  ¸. * ● ¸ .    ° ☾ °  ¸. ● ¸ .  ★ ° :.  . • °   .