"Všetci raz odídete. Asi je na čase, aby som bola ja tá, ktorá odíde." Mary May
*
I want to feel my bones on you'r bones, baby!
*
*
Môj cover! Budem rada ak ma podporíte. Ďakujem.
*
•Vykúpať sa vo fontánE•
•Skočiť polonahá do vodY•
•Zažiť romániK•
•Bozk s dvoma naraZ•
•Vyzliecť sa s kamoškou do podprdy na frekventovanej ulicI•
•Výlet stopoM•
•Naučiť sa liezť po stromocH•
•Celodenný výlet po lúkach a lesocH•
•Ohadzovať sa blatoM•
•Sex on the beacH•
•Zložiť song o ganjI•
•Naučiť sa robiť fiňakY•
•Prespať u niekohO•
•Korčuľovať sa vo vršku z plavieK•
•Ležať na streche a sledovať hviezdY•
•Nakúpiť pifkO•
•Urobiť tylovú ssukňU•
•Opaľovať sa nahÁ•
•Koľčuľovať sa dlho do nocI•

Čerešňový kvet - časť prvá

30. září 2012 v 21:20 | Merry |  Čerešňový kvet
Takže prvá časť je na svete a som zvedavá, kto si ju prečíta prvý. A budem vás vydierať. Ak dole nebudú svietiť tri komenty, nepridám ďalšiu časť :D Príjemné čítanie ^^

Túto časť venujem Iharo a Kazemaruovi ^^



Čerešňový kvet - časť prvá

Ticho, ktoré sa rozmocnilo v izbe bolo nepríjemné. Neznášam ticho. Och a kde to vlastne som? Nemôžem sa hýbať. Jau! Čo to bolo? Narazila som do niečoho hlavou. Mám zviazané ruky. Aj nohy!! Och. Pokúsim sa pomaličky postaviť. Ták to je ono. Takže nie je to tu vysoké. Hmm... Divne tu páchne. Fuj stuchnutý pach. *Potkne sa* "Aaaaaaaaaaaaa.... Doriti! Čo sa to tu deje!!!" Zrevala Sakura. V tom pri svojích nohách zacítila niečo teplé. Zamrvilo sa to. V tom začala divo kopať nohamy a snažila sa plaziť preč. "Aááááá...." kričala "Aáááááááááááááááá" začula akýsi chlapčenský hlas. "Aááááááááááááááááááááááááááá" Kričali obaja naraz. "Kto si? Čo chceš? Ja chcem ešte žiť. Nechaj máá!!!!!!!" kričala ako o život.
"Pokoj pokoj" utešoval ju neznámy chlapec. A snažil sa k nej prišuchtať. Veľmi mu to však nešlo, keďže bol rovnako zviazaný ako ona.
"Nevrav mi čo mám robiť! Kde to sme?" povedala drzo.
"To presne neviem. Ale ak sa konečne upokojíš, pokúsim sa to zistiť." povedal a ona začala z hlboka dýchať.
"Ja... ja mám astmu..." povedala a chrčala ďalej.
"Prosím. Len pokojne dýchaj. Počuj. Teraz k tebe prídem. Opriem sa ti o chrbát, a rozviažem ti ruky. Potom to isté spravíš ty mne OK?" povedal a pomaly sa k nej začal približovať.
"Tak dobre." Vzdychla si a natočila sa chrbtom k miestu, odkiaľ prichádzal jeho hlas. O malú chvíľočku sa jej oprel o chrbát presne tak, ako to sľúbil. Pocítila jeho teplo a mierne sa zachvela. Dlho tak sedeli.
"Tak ma už rozviažeš?" opýtal sa so smiechom v hlase.
"O prepáč... už ... už to bu bude hehee." zakoktala sa Skura a už mu rozviazovala tuky. Mal ich celkom studené. Chytila mu prsty aby mu ich zohriala. "Prečo ich máš také studené?" opýtala sa a začala odmotávať povrazy.
"No asi to bude tým, že ich mám stiahnuté dozadu."
"Ale ja ich mám teplé." Povedala, zatiaľ čo jej začal odmotávať ruky.
"Ták " vzdychol si, keď mali obaja ruky voľné.
"Teraz nohy." povedal, no namiesto toho, aby ich rozviazoval sebe, rozmotával ich Sakure. Potom sebe až boli celkom voľný.
"Už môžeš dýchať?" opýtal sa jej ustarostene.
"Celkom áno, ale stále to nie je ono." povedala
"Idem skúsiť pohľadať nejaký východ." povedal a rukami šmátral po stenách. Cítil, že je to nejaká stena. A drevo. A stena. A zasa drevo. Fíhá... stena.
"To nemá cenu krútim sa stále dookola."
povedal po dobrej pol hodine a zosunul sa na zem.
"Ako sa vlastne voláš?" spýtal sa jej.
"Sakura." povedala "A ty si...?"
"Volám sa Kioshi." povedal a usmial sa.
"Kioshi" povedala si Sakura v duchu. To mi niečo hovorí.
"...a mám sedemnásť rokov. Adoptovali si ma, keď som bol ešte bábo. Nič si nepamätám." povedal a podvedome sa chytil retiazky na krku.
"To je mi ľúto." Povedala Sakura a prisunula sa bližšie k nemu. Nastalo ticho.
"Moji rodičia zomreli pri páde lietadla." sašepkala do tmy a po líci sa jej skotúťala slza. Kioshi sa k nej prisunul a objal ju.
Hlavu mala na jeho hrudi a počúvala, ako mu bije srdce. Potom zaspala a na viac si už nepamätala.

Prebudili sa na tupé úderi.
"Sakura! Sakura!" šepkal Kioshi a budil Sakuru.
"Čo je... už som hore"
"Pšššt..." priložil jej prst na ústa. Započúvali sa.
"Tu je niečo." kričal nejaký muž nad nimi.
"Rýchlo pomôžte mi chlapy. Otvorme to. No ták!" kričal a buchot sa náhle zintenzívnil. "Ťahajte!" kričali viacerí muži. V tom sa nad ich hlavami otvorila malá štrbinka, cez ktorú preniklo svetlo. "Tu sú! Tu sú! No ták pomôžte!" kričal nejaký chlap hystericky. Sakura sa pritlačila na Kioshiho a on ju pevne objal. "Neboj sa. To bude dobré. Nič sa nám nestane." šepkal jej a pohojdával na rukách. Zrazu niečo veľmi tresklo a oboch oslepilo ostré svetlo. Zacítili bodavú bolesť v očiach. Kioshi zakričal od bolesti a Sakura si kryla oči a neotvárala ich.
"Máme ich tu sú! Máme ich. Poďte sem!" kričali muži a skočili k nim. Po rebríku ich oboch vytiahli hore, no obaja sa bránili. Ani nevedeli, prečo. Proste sa báli. Kioshi zbadal, že Sakura začala zťažka dýchať. Zrejme dostala astmatický záchvat. Zrazu niečo zadunelo a Sakura ležala na zemi pod jeho nohami. Kioshi sa mužom vytrhol z rúk a rozbehol sa k nej, no v tom ho niečo štoplo do stehna a po piatich sekundách odpadol tiež.

- - - - - - - -

"Áno. Sú v poriadku." počula Sakura a hneď sa prebrala. Otvorila oči a zistila, že sa nachádza v nemocnici. Hľadela na nejakú ženu, ktorá k nej bola otočená chrbtom. Rozprávala sa s doktorom. Zrazu sa k nej žena otočila a oči doširoka rozstvorila. "Sakura zašepkala." a nebadane sa usmiala. "Nami" pošepla som tiež a vtom som sa ocitla v obajtí mojej adoptívnej matky. "Ach Sakura. Tak som sa bála. Nevedela som, čo sa stalo, kde si. A vlastne čo sa stálo?" spýtala sa Nami, no Sakura len pokrčila plecami. "Ja neviem. Len sa pamätám na tmu a na ... " v tom zrazu vykríkla. "KIOSHIII!... Kde je? Kde je Kioshi? Chcem ho vidieť. Kde je?" vravela a pozerala z Nami na doktora.
"Je na vyšetreniach." povedal doktor.
"Prečo? Stalo sa mu niečo?" pýtala sa naliehavo.
"No sú tu isté predpoklady, že má zlomených pár kostí. Pretože sa vytrhol policajtom, a bežal za tebou, vpichli mu do nohy uspávaciu látku, preto spadol zo strechy a má zlomenú nohu na niekoľkých miestach a teraz mu robia rontgén na hrudi, či má celé rebrá." vysypal zo seba na jeden dych.
"Zo strechy?" zopakovala nechápavo Sakura.
"Keďže vás našli v zamurovanom dome, a vytiahli vás zec strechu. Spadol dole. Ale nemusíš sa obávať bude v poriadku." ubezpečil ju a ona už úple nechápala. V akom dome? Z akej strechy?

"A kedy ju uvidím?" opýtal sa kioshi sestričky, ktorá ho viedla z rontgénu.
"Koho Sakuru?" opýtala sa.
"Áno. Je v poriadku? a čo sa vlastne stalo?" začal sa Kioshi vypytovať.
"Sakura je v poriadku. Len mala astmatický záchvat a upadla do bezvedomia. Zľakla sa a bol to pre ňu šok. Ale neboj sa už je to v poriadku." odmlčala sa. "A ty si na nič nepamätáš?" spýtala sa, zatiaľ čo mu pomáhala do postele, keď že so sadrou na nohe to nie je jednoduché.
"Nie. Na nič. Len na Sakuru. A potom sme počuli mužov a zrazu tam bolo ostré svetlo. Potom Sakuru vytiahli a ja som šiel za ňou, no spadol som a niž si napamätám." povedal zmätene.
"Boli to policajti, čo vás hľadali. A pochli to uspávaciu injekciu. Pre to si spadol. A teraz máš zlomenú nohu na troch miestach a prasknuté dve rebrá. Len kvôli tým policajtom. Nechápem, ako môže byť niekto tak tupý." zlostila sa sestrička, zatiaľčo prezerala výsledky rontgénu.
"No... áá... prečo ... prečo nás hľadali?" spýtal sa a hľadel si na ruky. Sestrička si vzdychla a pritiahla stoličku k nemu. Sadla si a začala mu rozprávať.
"Vy dvaja ste boli nezvestný dva týždne... približne. Uniesol vás nejaký perverzák. Teraz sedí v base na neviem aký čas. Našli vás v dome. Zamurovanom. Neviem, čo to malo znamenať. Viem len že ten muž má dvadsaťdva rokov a volá sa Kado - Kun. Už dávnejšie bol obžalovaný z podobných únosov, ale vždy sa nejako dostal von..." vysvetlila. Kioshi naprázdno prehltol.
Myslíte... myslíte že by mohol... že... že by nám vtedy mohol spraviť.... spraviť niečo, niečo zlé...?" opýtal sa trhane a sestrička pochopila.
"Urobíme vám ešte vyšetrenia. Mnohé vám nebudú príjemné, ale prežijete to a potom sa uvidí čo ďalej. Povedala a zakývala mu na pozdrav. Odišla a zatvorila dvere.
Tak Kado - Kun... hajzel.. prečo? Premýšľal Kioshi zatiaľ čo pociťoval bolesť v nohe, na rebrách a ešte niekde ... Spustili sa mu slzy a zlosľou začal trepať do postele rukami.
"Prečo? Prečo ty sviňa!!" kričal, no po chvíli len ticho plakal a hromžil. Neskôr zaspal nepokojným spánkom.

Sakura sedela na posteli a myslela na Kioshio. Od Nami vytiahla všetko a tak vedela, čo presne sa stalo. Že keď bola s Katashim, jej manželom a zároveň Sakuriným nevlastným otcom večer v práci, niekto sa vlámal do ich domu a uniesom ju. Ten niekto sa volá Kado - kun. Keď zistila, čo jej mohol spraviť, zľakla sa a pritisla si perinu bližšie k sebe. Potešila sa však, keď jej jedna milá sestrička oznámila, že ak chce, môže ísť za Kiroshim. Veľmi sa potešila a súhlasila. Teraz sedí pri ňom na stoličke a sleduje, ako spí. V živote nevidela nikoho tak krásneho. Mal tmavo fialové vlasy, z čierným melírom. Alebo to bolo naopak? Už nevie. Mal dlhé čierné mihalnice a chudú vyšportovanú postavu, ktoré mu teraz zdobila sadra na nohe. Napadlo ju, že by mu ju mohla namaľovať. Ale nechala to na potom. Chcela si vychutnať pohľad naňho. Pozrela mu na ruku. Chytila mu ju a zahľadela sa mu do tváre. Zrazu otvoril oči a srdce jej takmer prasklo. Tak krásne oči nikdy nevidela. Boli plné nehy, tepla, lásky a dobra, no aj bolesti. Boli šedé a niekto by si povedal, že sú úplne obyčajné, no svietili tak, ako nijaké iné oči na tomto svete. Zamrkal a usmial sa.
"Ahoj." Sakura mu v rozpakoch pustila ruku a zakoktala niečo na pozdrav. Zahanbene pozrela dole a zrazu zacítila dotyk na ruké. Pozrela sa tým smerom, a to ju Kioshi chytil za ruku. Dlho si navzájom hľadeli do očí a všetko si vraveli týmto spôsobom. Najúprimnejším.

- - - - - - -

Hľadel na ňu a neveril, že na svete existuje toľko krásy. Sakura mala dlhe čierné vlasy s tmavo modrím melírom a veľké prekrásne zelené oči. Hamblivo sa usmievala a on ju hladil pohľadom. Chytil ju za ruku a ona sa zatvárila vážne. Aj Kioshi sa prestal usmievať, ale ich oči sa smiali stále. Sadol si na posteľ, a ju pritiahol zo stoličky k sebe. Sedeli oproti sebe a on sa pomaly začal nahýnať k nej. Sakura privrela veľké oči a vnímala jeho prítomnosť. Chcela, aby táto chvíľka trvala večne. Zrazu sa im dotkli pery a jemne sa pobozkali. Potom zas a zas. Už sa len bozkávali a objímali... nevnímali nič iné, len svoju vzájomnú blízkosť. Ona to nechcela, úpretože sa na to necítila a on mal na nohe sadru ale tiež sa nechcel ponáhľať. Preto zaspali v objatí až kým ich tak nenašiel doktor a sestričky.

"Konečne!" zvolala Sakura, keď ju z nemocnice konečne prepustili. Teraz sa už vyvaľovala pred telkou na sedačke a pozorovala oboch rodičov. Katashi telefonoval, zrejme niečo z páce a Nami varila vešeru. Vyzerali celkom komicky. Adoptovali si ju, keď jej rodičia zahynuli pri páde lietadla. Mala asi štyri roky. Nami a Katashi nemôžu mať deti. Namina je neplodná a skoro sa psychicky zrútila, no Katashi pri nej stál vždy a tak jej navrhol adopciu. A tak som tu ja. Sakura. Moje meno v preklade znamená čerešňový kvet. Mne sa to meno páči. Ale radšej by som sa chcela volať napríklad: Reina, alebo Kimi. Ale to už je jedno. Hlavné je, že mám Kioshiho telefónne číslo a nebýva ani veľmi ďaleko. My bývame v centre mesta a on od nás asi pätnásť minút peši. Vtedy, keď nás našli sestričky a pán doktor, skoro sa popukali od smiechu. A nás zobudili. Samozrejme, že sa to dozvedela aj Nami. A bola z toho celá paf. Chcela vedieť všetko. Ako vyzerá, aké má oči či je milý... ja som však len zasnena klipkala s očami, pre to ma radšej nechala tak. Sľúbil mi, že sa čoskoro uvidíme. Musel ešte ostať v nemocnici. Na ejaké vyšetrenia, či čo. Povedala som mu, že ho budem chodiť navštevovať. Nami súhlasila, aj keď si myslí, že teraz by som sa nemala namáhať. Ale čo je to za námahu? Moje vyšetrenia dopadli dobre. Bola som síce trocha podchladená a astma sa vteda veľmi zhoršila, ale už som v poriadku.
"Idem sa okúpať." povedala Sakura a cupitkala hore do svojej izby vziať si uterák. Napustila si plnú vaňu vody. "Zaslúžim si veľa vody, a veľa peny, snáď nebude Kioshi chorí, lebo.... lebo..... lebo chcem pobozkať jeho pery... na na ná aaa..." pospevovala si Sakura a vymýšľala ďalšie nezmyselné rými. Ale niečo do seba predsa len mali. Boli úprimné a od sdca. Zapálila si vonné sviečky a zhasla svetlo. Sadla, teda ľahla si do vane a myslela na Kioshiovu prítomnosť. "Ach Kioshi ..." vzdychla si.

Kioshi večer, asi v tom čase, keď sa Sakua kúpala, myslel na ňu. Ležal na posteli, a sledoval výhľad na okno. Stále nemohol uveriť tomu, čo mu pred pár hodinami povedal doktor. Vraj z Kadovej strany došlo k znásilneniu. Znásilnil Kioshiho. Márne plakal. Bol nahnevaný, že sa nevedel ubrániť. Ale ako by aj mohol? Neznáša Kada. Doktor mu odobral krv a ešte nejaké veci, ktoré dal na rozbor. Je zvedavý na výsledky. Dúfa, že to nebude nič vážne, ak vôbec bude, čo nechce. Kado ho mohol totižto nakaziť.

Neskôr prišla Saika a Renjiro. Saika je jeho teta a Renjiro jeho strýko. Keď jeho rodičia zomreli, hneď si ho vzali oni. Teraz prišli za ním. Usmievali sa, no Kioshi ich poznal a vedel, že sa niečo deje.
"Čo sa stalo?" spýtal sa hneď po tom, ako sa všetci zvítali. Renjiro sa nervózdne poobzeral a potichu spustil.
"Vieš, rozprávali sme sa s doktorom o výsledkoch. No a je tu také podozrenie, že by si mohol byť HIV pozitívny." nachvíľu zazrel na Kioshiho a ten zaryl nechty hlbšie do postele, na ktorej sedel. Potom pokračoval.
"Samozrejme, je to len predpoklad. Odoberú ti krv ešte raz a rozbor spavia odznova. Je tu šanca, že sa zmýlili." Kioshi prestal vnímať.
"Kioshi?" ozvala sa Saika. On nereagoval.
"Kioshi ono to bude v poriadku." povedala a pohladila ho po ruke.
"Ako môžeš povedať, že to bude v poriadku?!" kričal Kioshi a začal rukami udierať o nemocničnú posteľ.
"Ako to môžeš povedať?! Mám AIDS! Ja zomriem! Nechápete to?! On ma znásilnil abni som o tom nevedel!! Mám AIDS Zomriem?! Dajte mi niečo nech zomriem hneď! Dajte mi nejakú injekciju!! Chcem zomrieť. Už nič ma na tom posranom svete nezaujíma!" kričal ako zmyslov zbavený.
"Ani Sakura?" opýtal sa chladne Renjiro. Kioshi zalapal po dychu.
"Keď sa konečne upokopjíš a prestaneš premýšľať o tom, že zomrieš, daj nám vedieť." povedal pokojne, vzal Saiku pod pazuchu a odišli spolu.
Kioshi sa potichu rozplakal a pozeral sa z okna. Svetlá boli rozmazané kvôli slzám. Nevládal už ani vzlykať. Tak zaspal so slzami v očiach ... snívalo sa mu o tom, že vidí Sakuru, ako stojí oproti nemu a díva sa mu do očí. Utiera mu slzy a objíma ho.

Ty kokos... v živote som nenapísala nič dlhšie :) dúfam, že vám nevadí, že je to tak dlhe. Ostatné budú (dúfam) kratšie :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa ti táto poviedka?

áno 44.4% (8)
presne som tomu nepochopil/a 22.2% (4)
nie 33.3% (6)

Komentáře

1 Duo Kokoro Duo Kokoro | E-mail | Web | 2. října 2012 v 21:20 | Reagovat

páááni, je to povedené, moc děkujeme Slniečko! Povedlo se ti to. I když je to trochu smutné, ale Renjiro říkal že se doktoři mohli splést, ne? Tak my budeme doufat a těšíme se, že další díly budou stejně dlouhé, nebo ještě lépe , že budou delší! Těšíme se na druhý díl!

2 Merry Merry | E-mail | Web | 3. října 2012 v 13:20 | Reagovat

[1]: :D kvôli vám ho dám sem hneď:D

3 Lenka ;) Lenka ;) | 3. října 2012 v 14:58 | Reagovat

Perfektné ! ^.^

4 Merry Merry | E-mail | Web | 3. října 2012 v 15:15 | Reagovat

[3]: Diky ^.^

5 Lenka ;) Lenka ;) | 3. října 2012 v 15:52 | Reagovat

[4]:Za máličko ^.^ Len tak ďalej ;D

6 Merry Merry | E-mail | Web | 3. října 2012 v 15:54 | Reagovat

[5]: ^.^

7 Petr Hynek Petr Hynek | E-mail | Web | 3. října 2012 v 21:18 | Reagovat

Ty se nezdáš, spisovatelko ;-)

8 Merry Merry | E-mail | Web | 4. října 2012 v 18:44 | Reagovat

[7]: :D díky .D

9 ELENA IGOR ELENA IGOR | E-mail | 14. února 2014 v 0:10 | Reagovat

Žil som s touto smrteľnou chorobou viac ako rok, môj manžel zistil som, že sme boli obaja HIV +. Sa snažíme vo všetkých ohľadoch žiť naše životy aj cez túto vec v našom tele nie je až sme narazili na tejto mocnej bylinkár, ktorý vykreslil, že mal cure.At prvej sme boli viac skeptickí, ale môj manžel trval na tom, dávať to skúsiť a sme objednali pre niektoré zo svojich byliniek a za pár týždňov po tom, čo po riadny proces tohto bylinkár, išli sme na skúšku, ako nám povedal, moc sme boli zahltení šťastím, keď som dostal výsledok na klinike. Miera vírus v našom tele klesla a v niekoľkých ďalších týždňov sme boli totálne cured.We tiež opýtal, prečo neprišiel do sveta, ktorý mal liek, a on hovoril, že on robil v roku 2011, ale bol odmietnutý medzinárodný výskumný tím. Najdôležitejšie je, aby ste sa vyliečiť Ak chcete vedieť o tejto bylinkár mu zavolať na +234 706 542 4920 alebo e-mailom: herbalcure4u@gmail.com. Boh vám žehnaj.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
★  ★ ° ☾ ☆ ¸. ¸  ★  :.  . • ○ ° ★  .  * . .  ¸ .   °  ¸. * ● ¸ . ...somewhere   ° ☾ °  ¸. ● ¸ .  ★ ° :.  . • °   .  * :. . ¸ . ● ¸    ★  ★☾ °★ .     .  °☆  . ● ¸ .   ★ ° .  • ○ ° ★  .       * .  ☾ °  ¸. ...in this universe* ● ¸     ° ☾ °☆  . * ¸.   ★ ★ ° . .    . ☾ °☆  . * ● ¸ .   ★ ° :.  . • ○ °★  .  * .      .   °  . ● .    ° ☾ °☆  ¸.● .  ★  ★ ° ☾ ☆ ¸. ¸  ★  :.  . • ○ ° ★  .  * . .  ¸ .   °  ¸. * ● ¸ . ...no one   ° ☾ ★ ° . .    . ☾ °☆  . * ● ¸ .   ★ ° :.  . • ○ ° ★  .  * .      .   °  . ● .    ° ☾ °☆  ¸.● .  ★  ★ ° ☾ ☆ ¸. ¸  ★  :.  . • ○ ° ★  .  * . .  ¸ .   °  ¸. * ● ¸ .    ° ☾ °  ¸. ● ¸ .  ★ ° :.  . • °   .  * :. . ¸ . ● ¸    ★  ★☾ °★ .   ★ ° . .    . ☾ °☆  . * ● ¸ .   ★ ° :.  . • ○ ° ★  .  * .    ...gives a fuck   °  . ● .    ° ☾ °☆  ¸.● .  ★  ★ ° ☾ ☆ ¸. ¸  ★  :.  . • ○ ° ★  .  * . .  ¸ .   °  ¸. * ● ¸ .    ° ☾ °  ¸. ● ¸ .  ★ ° :.  . • °   .